Presný pôvod futbalu nie je známy. Futbal v modernej podobe, kde sa 11 hráčov postaví proti druhej jedenástke v určenom priestore sa datuje z 19.storočia a kolískou je Veľká Británia.
Najstaršia dochovaná pamiatka o futbale pochádza z Číny, zo spisov dynastie Han na prelome letopočtov. S loptovou hrou sa stretávame aj v starovekom Ríme. V Polluxových spisoch sa dozvedáme o hre ,,harpastum“: ,,Hráči sa rozdelili do dvoch skupín. Na čiaru v strede bola vhodená lopta. Na dvoch koncoch, za miestami kde boli postavení hráči, sa nachádzali dve ďalšie čiary.   Za tieto čiary sa hráči pokúšali doniesť loptu. Výkon sa neobišiel bez vzájomného ťahania a strkania“. Z popisu môžeme dedukovať, že harpastum bolo akýmsi predchodcom moderného rugby i futbalu. Rimania pri svojich ťaženiach po Európe priniesli harpastum aj na územie dnešného Francúzska a Anglicka. Podľa tvrdenia historikov sa táto hra dostala až na druhý koniec ríše, na Kaukaz. Aj po rozpade Ríma sa hra udržala v iných podobách.  Prinášala zábavu a vzrušenie, vyznačovala sa silou a živelnosťou, no stále jej chýbali pravidlá.

V stredoveku píše o ,,foot-balle“ Wiliam Fitzstephen v Dejinách Londýna z roku 1175. Futbal sa hral masovo v uliciach miest a dedín pre zábavu. V hre išlo o to, ako dostať loptu do mestskej brány súpera. Na jednej strane hralo aj niekoľko sto hráčov. Hrdinom sa stal hráč, ktorý položil loptu do bránky. Hra naberala na agresii a často pri nej dochádzalo k poškodeniu verejného i súkromného majetku a k početným úrazom a zraneniam. Preto vydal anglický kráľ Eduard II. 13.4.1314 prehlásenie zakazujúce túto hru. ,,Vzhľadom k tomu, že v meste vzniká veľký hluk spôsobený strkaním nad veľkými loptami, z ktorého môže vzniknúť množstvo zla, od čoho nech nás ochraňuje Boh, v mene kráľa a pod hrozbou väzenia prikazujeme a zakazujeme, aby hra bola v budúcnosti v meste predvádzaná.