Najlepším strelcom turnaja sa stal Gary Lineker so šiestimi presnými zásahmi, Maradona, Careca a Butragueno strelili po päť gólov.
Najkontroverznejší moment celých majstrovstiev sa odohral vo štvrťfinále, v ktorom nastúpila Argentína proti Anglicku. Diego sa o víťazstvo Juhoameričanov postaral dvoma gólmi - do histórie sa oba zapísali nezmazateľným písmom.
Prvý strelil rukou – až dodnes si Maradonu každý pamätá pod prezývkou „Božská ruka“. Pri danom momente letel pred anglickú bránu center, na ktorý Diego so svojou výškou nemohol dosiahnuť. Pri výskoku však použil ruku a loptu pomocou nej dopravil do siete. Angličania začali vehementne protestovať, no rozhodcovia si nič nevšimli a to stačilo.
Druhý Maradonov gól je do dnešných dní považovaný za jeden z najkrajších v histórii futbalu. Argentínsky kanonier prevzal loptu ešte na vlastnej polovici, po pravej strane ihriska ju potiahol, obchádzal hráča za hráčom až sa ocitol sám pred brankárom. Rozhodol sa, že obíde aj jeho a vyšlo mu to! Diego rozhodol zápas božskou rukou a famóznym sólom.
V máji 1989 dosiahol Diego veľký klubový úspech s Neapolom. Po sérii fantastických výkonov sa talianskemu klubu podarilo zvíťaziť v Pohári UEFA. Po sezóne sa vrátil do Argentíny, odkiaľ sa mu späť do Európy už príliš nechcelo a nakoniec do Neapolu dorazil až v priebehu septembra. Nestihol začiatok talianskej ligy, v ktorej Neapol nakoniec dominoval.
V 90-tych rokoch bola Maradonova povesť poškvrnená, pretože na verejnosť sa dostali jeho problémy s drogami. Diego so svojou závislosťou bojoval ako sa dalo, okrem iného podstúpil detoxifikáciu na kubánskej klinike. V roku 1990 Diego nastúpil na svoje ďalšie finále majstrovstiev sveta. Jeho Argentína si vo vyraďovacích bojoch poradila postupne s Brazíliou, Juhosláviou a domácim Talianskom. Vo finále ju potom čakalo Nemecko, ktorému ale podľahla po diskutabilne nariadenej penalte najtesnejším pomerom 0:1. Najlepším strelcom majstrovstiev sa stal Salvatore Schillaci so šiestimi gólmi, Tomáš Skuhravý ich strelil päť. Diego Maradona vôbec neskóroval.
Argentínska hviezda pokračovala vo svojej kariére i naďalej v Neapole. Zapájala sa do jedného škandálu za druhým – najskôr sa hovorilo o Maradonovom nemanželskom dieťati, potom aj o jeho kontaktoch s miestnou mafiou. Onedlho nato (17. marca 1991) Diego kvôli užívaniu drog neprešiel dopingovou kontrolou a futbal nemohol hrať najbližších 15 mesiacov. Maradona sa do Neapolu už nevrátil.
V období rokov 1992 a 1993 sa pokúšal o návrat v španielskej Seville (od 4. októbra 1992) či v argentínskom tíme Newell´s Old Boys (od 10. októbra 1993 do 2. decembra 1993). Ani v jednom tíme však nepresvedčil a nedokázal sa dostať do žiadnej oslnivej formy.
Počas roka 1993 bol trénerom argentínskej reprezentácie Alfio Basile, ktorý sa rozhodol, že Diegovi dá šancu v kvalifikácii vedúcej k majstrovstvám sveta 1994 v USA. V novembri 1993 si Argentína nakoniec definitívne zaistila postup na záverečný turnaj, keď na štadióne River Plate vyhrala po góle Batistutu 1:0 nad Austráliou. Úvodný zápas v Sydney skončil remízou 1:1.
V zápase proti Nigérii nastúpil Maradona na svoj 21. zápas na majstrovstvách sveta a vyrovnal tak rekord, ktorý dovtedy držali nemecký hráč Uwe Seeler a Poliak Wladimierz Zmuda. Argentína v spomínanom zápase zvíťazila aj vďaka excelentnému Diegovmu výkonu 2:1. Rekord v počte zápasov na MS neskôr prekonali Talian Paolo Maldini a Nemec Lothar Matthäus.
Po spomínanom zápase šiel Diego Maradona na dopingovú kontrolu, ktorá bola pozitívna! Argentínska hviezda bola po náleze efedrínu vylúčená z ďalšieho priebehu majstrovstiev – stalo sa tak však až v dobe, keď už Argentína vypadla. Juhoameričania nestačili v osemfinále na Rumunsko a podľahli mu 2:3.
Po návrate do Argentíny sa Diego pokúsil o šťastie v úlohe trénera – postupne trénoval dva rôzne kluby no prišiel na to, že viac sa mu páči byť hráčom.
V roku 1995 získal angažmán v klube Boca Juniors, kde nakoniec odohral ešte 29 zápasov a strelil 7 gólov. 25. októbra 1997 odohral svoj posledný profesionálny zápas proti River Plate. Svojmu tímu pomohol k víťazstvu v pomere 2:1.
V novembri 1998 sa Maradona po viac ako siedmych rokoch aspoň na chvíľu vrátil do Talianska.
Presne 10. novembra 2001 sa na štadióne klubu Boca Juniors uskutočnil Diegov rozlúčkový zápas, na ktorý sa prišlo pozrieť 60000 divákov. V stretnutí proti sebe nastúpili výber Argentíny a výber hviezd s najlepšími hráčmi sveta.
Maradona nastúpil s číslom 10 a v drese Argentíny strelil dva góly z pokutových kopov. Medzi najznámejších hráčov na podujatí patrili Francescoli, Riquelme, Stoičkov, Valderrama, ale aj iní. Zápas sa skončil víťazstvom 6:3 – za domácich skórovali Piojo Lopez, Aimar, Maradona a Castroman, za hviezdy zasa Suker, Cantona a slávny kolumbíjsky brankár Higuita.
Celý zápas bol jednou obrovskou párty, všetkých 60 000 ľudí zažilo chvíle plné emócií. Pred zápasom sa na hracej ploche objavil Maradona v sprievode svojich dcér Dalmi a Giannini a jedným zo svojich synovcov. Ľudia si svoj idol uctili častým pokrikovaním „Diego, Diego“. Podujatie bolo ukončené veľkými oslavami, ohňostrojom, víťaznými chorálmi spievanými fanúšikmi a Diegovými slzami...
V roku 2000 bol Maradona v internetovom hlasovaní FIFA zvolený za hráča storočia – získal 53,60% všetkých hlasov. V hlasovaní odborníkov FIFA dominovali dvaja hráči – Diego Maradona a Pelé. Dodnes sa vedú dlhé debaty o tom, kto bol lepší. Doby, v ktorých títo hráči hrali je ťažko porovnať. Jasné je jedno – výnimoční boli obaja.
V roku 2002 Argentínska futbalová federácia požiadala FIFA, aby bolo číslo 10 navždy vyradené z používania. FIFA to však neschválila a číslo 10 sa môže naďalej používať. Tradícia vyraďovania čísel je bežná hlavne v Amerike, no vo futbale sa zatiaľ neujala. Veď o chvíľu by mohli byť vyradené všetky čísla a hráči by nemali s čím hrať.
V apríli 2004 mal Diego Maradona obrovské problémy so srdcom. Po predávkovaní kokaínom musel byť hospitalizovaný na klinike v Buenos Aires, kde niekoľko dní bojoval o život. Počas ťažkého obdobia čerpal energiu z podpory fanúšikov, ktorí boli schopní celé dni prestáť pod oknami nemocnice. Po prepustení z nemocnice mal Diego naďalej problémy. Často navštevoval Kubu, kde sa vraj pokúšal liečiť, mnohokrát sa pritom stretol s diktátorom Fidelom Castrom. Jeho stav bol ešte dosť dlho vážny, no napokon sa z toho zotavil.
V júni 2005 sa stal športovým viceprezidentom klubu Boca Juniors a bol asi hlavnou osobou stojacou za najatím trénera Alfia Basileho. Boca vyhrala v roku 2005 Aperturu, o rok neskôr i Clausuru (takto je delená väčšina juhoamerických súťaží. Je to jesenná a jarná časť, bojuje sa o dva tituly - pozn. red.). V roku 2005 sa tešila z víťazstva v Copa Sudamericana i Recopa Sudamericana.
V polovici augusta 2005 Maradona rozbehol v argentínskej televízii mimoriadne sledovanú show "La Noche del 10" (noc čísla 10 - pozn. red.). Jeho prvým hosťom bol Pelé, neskôr sa v štúdiu vymenili aj Zinedine Zidane, Ronaldo, Hernán Crespo, ale aj mimofutbalové osobnosti ako Fidel Castro a Mike Tyson. Show dlhodobo lámala rekordy sledovanosti.
Presne 26. augusta 2006 Maradona ukončil svoje pôsobenie v klube Boca Juniors, pretože sa nezhodol s Argentínskou futbalovou asociáciou (AFA), ktorá zvolila Basileho za nového reprezentačného trénera. Od tohto okamihu prešli dva roky a tri mesiace - a Maradona sa stal Basileho nástupcom pri kormidle argentínskej reprezentácie. Jeho veľkým snom je získať po 24 rokoch pre argentínu titul na MS v Juhoafrickej republike, ktoré sa uskutočnia v roku 2010. Podarí sa to argentínskej legende? Hráčov na to každopádne má.
"Dúfam, že mu to vyjde, že prekoná všetko, čo ho v minulosti stretlo a že nájde cestu, ako viesť argentínsku reprezentáciu," povedala druhá legenda svetového futbalu, Brazílčan Pelé, ktorý však dodal: "Nie je bežné, aby sa vynikajúci hráč stal aj výborným trénerom. Naopak, v tejto pozícii sa častejšie presadzujú ľudia, ako napríklad Wanderlei Luxemburgo, ktorí toho ako hráči veľa nedokázali."